Myslenie jednotlivca je zrkadlom spolocnosti v ktorej zije, zrkadlom rodiny ktora ho vychovala, školy, priatelmi, pracou a v neposlednom rade i nabozenstvom.
Clovek sa nerodi zly, kazdy clovek ma urcitu mieru empatie a je skutocne len velmi male percento jedincov, ktorym zmysel pre empatiu a lutost chyba. Ale to je zanedbatelne cislo.
Vsetci sme od narodenia dobri, nie vsetci vsak mame moznost dostat adekvatnu vychovu, nie vsetci dostavame v detstve lasku a tak sa ucime milovat, nie vsetci vyrastame v hojnosti, a tak sa ucime poniektori nenavidiet a zavidiet. Nie vsetkym bol venovany pri vychove adekvatny cas, priestor a hlavne nie vsetkym boli vstepene urcite prirodzene navyky a vlastnosti, ktore by nas mali odlisiť od zvierat. Niekto je vo svojom vnutri slaby a podlahne dohodam so systemom, nabozenstvom, rodinou a system to patricne zneuziva vo svoj prospech a vychovava si bekajuce ovce, stado, ktore zdvihne zbran za jedneho jedineho cloveka proti ludskosti, ktore sa bude mlkvo prizerat nenavisti, zabijaniu… stado, ktore pre nedostatok vlastneho presvedcenia, chybajuceho nazoru, nedostatku zdravych informacii, pokryvenej moralke, bezohladnosti, pažravosti, chybajucej vnútornej slobode a odvahe jednotlivca, urobi vsetko pre system, t.j. pre politicku a nabozensku moc, pre zastieranie komplexov jednotlivca. A tak tu potom mame skupinu ludi, ktora nikdy nebude vacsinou, ktora je za prava rodin, ktora je za prava naroda, ktora je za lepsiu a cistejsiu rasu a ktorej sa väčšina akosi boji. A potom su tu ludia, ktori sa dokazali v istej faze vyvoja vymanit spod tychto dohod a zmluv so systemom, rodinou, nabozenstvom, pracou….. a su sami sebou. Je ich dost, len o nich este malo pocut. Je ich vacsina, preto by som radil malym skupinkam, aby sa spamatali pokial je cas. V ramaci skupinky su tito ludia velmi presvedcivi, ale kazdy samostatne je vlastne chudak, ktory neznamena takmer nic, pretoze neprinasa spolocnosti nic pozitivne, nic na com by sa dalo stavat a buducnost na tychto ludi zabudne, pretoze buducnost patri ludom s uprimnym a otvorenym srdcom, ktori sa nicoho neboja. Tak to bolo v minulosti a tak to bude platit vzdy.
Aj ludia v malej skupinke maju sancu, pretoze to vsetko su len konvencie cakajuce na prekrocenie. A prekrocit nieco zakorenene v ich mysliach chce hlavne odvahu a obrovsku davku tolerancie 🙂
I LIVE REAL LIFE !