Slovensko je nadherna krajina. Su tu nadherne prirodne scenerie, prekrasne doliny, pohoria, lesne chodniky, skanzemy, rezervácie, jazerá. Tým všetkým nájznámejším som si prešiel s fotoaparátom a statívom v priebehu 13 rokov. Tam kde sa dalo ísť na biku tak som si naložil techniku, statív a vyrazil som. Najradšej som chodil sám, aby ma nikto nerušil. Sluchátka na ušiach a svoju obľúbenú Madonnu. Niekto by povedal, že som mal vnímať ticho prírodu. Ale mne nešlo o ticho. Nešlo mi o to aby som sa kochal. Na to mam málo času. Išlo mi o fotografiu, tak ako mi ide i teraz. Keď som videl niečo zaujímavé, zastal som, postavil statív a fotil. Čakal som na počasie, čakal som na dážď, dokonca na búrku, válal som sa v blate, liezol som po skalách, vošiel do prázdnych tunelov, kráčal skalnatým chodníkom, naháňal blesky a kombajny pri žatve. Mal som rozpis vlakov keď som chcel fotiť železnicu a presne som vedel kedy a aký vlak pôjde. Prosim som slnko aby sa ukázalo. Pstruhy ktoré sa išli trieť do horského jazera a zdolávali vodnú kaskádu. Bolo úplne jedno či som niečo jedol alebo pil a aký som prišiel domov špinavý a otrhaný. Za 13 rokov vzniklo vyše 50 tisíc fotografií prírody, dizajnových fotiek pre medzinárodné fotobanky. Žil som tým, od rána do večera a ludia sa mi smiali, že fotím aj keď spím. Málokto to pochopí. Potom pre človeka je zadozučinenie keď svoju fotku vidá v čechách na bilboarde, keď vidí fotografiu jedla pri benzínke, keď vidí fotografie kávy v nápojovom lístku v Prahe alebo v Prešove. Keď vidí svoje fotografie na recepcii hotela ALT Toronto, alebo v medzinárodnej publikácii o umení. Kdekoľvek. Mám radosť keď mi ľudia pošlú skreenšot svojho mobilu alebo desktopu. Alebo keď pre jeden Operačný systém som vytvoril fotografiu pre ich plochu. A potom mám knihu Svaty Pokoj. Nie su tam sice fotografie prírody, možno až na pár výnimiek. A teší ma, že tá kniha vyšla, že si hľadá svoju cestu i keď mi je veľmi ľúto, že sa na jej promo nemôžem podieľať. Tou knihou som žil posledné takmer dva roky. Bola mojím nábojom, ohňom, vodou a vzduchom. Dýchal som ňou. Zaspával a budil sa ňou. Ale v podstate išlo stále o moje fotografie. A tak to robím stále. Žijem nimi a žiť budem !

http://erzvo.tumblr.com/post/139071012994/slovakia-slovensko-je-nadherna-krajina-su-tu