Categories
Nezaradené

Thank you for all

Miluj blížneho svojho ako seba samého. Ak nemiluješ seba, nedokážeš milovať ani druhú osobu. Človek, ktorý miluje seba samého si zároveň sám seba váži. V láske i v živote nerob to, čo spôsobuje druhým bolesť. Nevracaj človeku, ktorý ti neublížil hriechy z minulosti. Nevracaj nič. Jednoducho iba odpusti. V odpustení je obrovská sila. A šanca zmeniť sa je v tom, že si človek samého seba uvedomí. ODPUSTENIE – UVEDOMENIE SI – LÁSKA. Tri základne veci aby sme mohli byt šťastný a mohli robiť šťastnými iných ľudí ❤️❤️

Categories
Nezaradené

Hranice

Každý deň sa niečo stane co nam mení náš zivot, náš svet. Každú hodinu. Každú minútu a každú sekundu meníme našu realitu a realitu druhým ľudom. Každým našim rozhodnutím vytvárame iné svety. V jedných je láska a pokoj a v iných je žiaľ a vojny. Záleží iba od nás aký svet práve v tuto sekundu vytvoríme. Pretože to môže byt posledný ktorý necháme v tomto vesmíre. Možno o dve sekundy tu nebudeme. Stačí okamih a všetko skončí preto by sme tu mali zanechať stopu ktora rozžiari slnko na oblohe a prinesie úsmev ľudom a dobrý pocit na srdci. Aby ľudia pochopili ze hranice sú len konvencie čakajúce na prekročenie. Ze aj hluk môže znieť ako hudba. Záleží všetko od nás. To co dáme tomuto vesmíru. To co dáme človeku ktorého milujeme. A hlavne či to dáme nezištne. Všetko ma svoj zmysel. Sme tu pre niečo. Možno sme tu preto aby sme sa niečo naučili alebo aby sme niekomu pomohli. Aby sme rúcali múry ktorými sa obklopujeme a aby sme prekračovali hranice. Aby sme len nebludili. Ale vedeli kam kráčame. Vykročili dopredu.

Categories
Nezaradené

Pochopenie

Dlho som premýšľal nad týmto slovom a nad jeho významom. Prečo tak túžobne ľudia potrebujú niečo pochopiť, prečo iní zase potrebujú nájsťpochopenie.

Asi je to preto, že sme mysliace bytosti, mysliace a cítiace. Viac alebo menej empatické. Ak sa nám niečo prihodí v živote, tak sa to snažíme pochopiť prečo sa tak stalo. Niekto viac a niekto menej, a niekto nehladá pochopenie a jednoducho pláva s prúdom, ktorý sa volá život. Taký človek to má zvyčajne jednoduchšie, pretože nehladá odpovede na svoje otázky a vezie sa na vlnách Vesmíru, a ten Vesmír tak či tak ho vždy odplaví tam, kam má od začiatku nasmerované. Hľadať pochopenie niečoho, čo sa nám deje alebo stale, je ako pýtať sa prečo existuje Vesmír. Prečo žijem na planéte Zem a prečo fúka vietor. Jednoducho je to preto, lebo to tak má byť. Prečo ľudia robia to čo robia? Prečo niekto vo svojom živote robí druhých šťastnými a iný zase spôsobuje druhým bolesť a smútok. Prečo je to tak? Je potrebné nájsť na to odpoveď? Aj keby sme sa pýtali takýchto ľudí, prečo konajú tak ako konajú, mali by na to odpoveď. Vždy na to majú odpoveď. Ja som za tie roky zaregistroval, že ak som sa niekoho na niečo podobné opýtal, tak som odsudzoval, nemal som právo súdiť a myslel som vtedy iba na seba. Áno, týkalo sa to mňa, takže myslel som na seba. V podstate, ak niekto pri mne urobil niečo nesprávne, tak to bol iba môj uhol pohľadu a moja chyba. Uznávam z toho jedno. Bol to iba môj uhol pohľadu. Jednoduchšie je urobiť jednu vec, nehladať pochopenie a odpovede PREČO, ale jednoducho sa rozhodnúť s takým človekom nezdielať svoj život. Je to vždy o voľbe. Správne sa rozhodnúť. Aj keď je to niekedy moc ťažké. Niekedy je to ako s hračkou. Musíte sa jej ako dieťa z nejakého dôvodu vzdať, ale je vám to moc ľúto a nechcete, i keď viete, že za touto hračkou budú nasledovať ďalšie. Ale tak to je v živote.

Categories
Nezaradené

Tolerancia

Hladajme prieniky medzi inymi ludmi.

Najma medzi tymi, ktori su od nas hodnotovo velmi vzdialeni a teda im nerozumieme.

Nehladajme v nich hrozbu ale prave naopak nieco spolocne. Napriklad ortodoxny krestan, ktory je vylucne za tradicnu rodinu moze najst v LGBT cloveku v prvom rade citiacu a mysliacu bytost, ktora neopovrhuje jeho krestanstvom, a teda ani krestan by nemal opovrhovat clovekom inak zmyslajucim. V konecnom dosledku BOH stvoril nas vsetkych na SVOJ obraz.

Kazdeho, ci sa nam to paci alebo nie. Ak neskusime najst prienik, tak situaciu budeme len zhorsovat a nikdy nedojdeme k porozumeniu, k pochopeniu. Nalepky ako TRADICNA RODINA sme si vytvorili my sami. Aj oznacenie sa ako najprv SLOVAK, alebo som SLOVAK, je znakom strachu z noveho a nedostatku tolerancie k inym. Opat tu chyba prienik. V prvom rade som clovek. Ludia s EMPATIOU.

Nevytvarajme si bubliny, v ktorych je nas svet idealny a do ktoreho nechceme pustit nic nove. Obvykle je to tak preto, ze mame strach. Len ludia, ktori sa neboja dokazu koexistovat s inymi, aj uplne odlisne zmyslajucimi ludmi. Mimo bublinu odsudime kazdeho opacny nazor.

Ja som sa s tym osobne stretol casto a stretavam sa stale. Nech robim co robim, ked sa vyjadrim pozitivne k Ficovym nazorom, ktore niektore zdielam, odsudi ma liberalna cast publika, ked sa vyjadrim pozitivne k prezidentke Caputovej odsudia ma dalsie skupiny z bubliny, ked som pomahal Ukrajincom odsudili ma, ked som pomahal bezdomovcom odsudili a kritizovali ma… a tak dalej a tak dalej. Kazdy z tych ludi ma v sebe vlastny strach, a i ked si to nikdy neprizna, vidim to a citim to. Nesloboda. Vnutorna. Navonok sa tvarime slobodne a nebojacne, ale ono to tak nie je.

Slobodni zacneme byt vtedy, ak prevezmeme zodpovednost za svoje myslienky a ciny a najdeme prienik do inych bublin a zacneme vytvarat spojenia, prijimat rozdielne nazory, vidiet aj inu realitu ako je ta nasa, najst porozumenie. Pokial tak ucinime, uvidime ze zivot je o niecom inom, a nemusime minat nasu drahocennu energiu na presviedcanie niekoho ineho ale hlavne samych seba. Zoberieme to ako fakt, ze su tu medzi nami aj ine nazorove skupiny bez ktorych by tento svet nebol svetom. A mozeme to skusit aj obratit. Aj tie druhe nazorove skupiny v tomto pripade Vas, lebo ja tvorim mensinu, Vas budu chapat a tolerovat.

O tom to je. Tolerancia. Kognitivna Empatia. Prieniky.

Categories
Nezaradené

Niekde sa stala chyba…

Je mi moc ľúto dvoch mladých ľudí, ktorí boli včera zabití v bare, a je mi moc ľúto mladého človeka, ktorí sa pričinil o ich smrť. Zomreli traja mladí ľudia, ktorí mali život pred sebou, ktorí mali zažívať krásy tohoto sveta, lásky, sklamania, rozchody a nachádzania.

Niekde sa stala chyba…


Niekde v rodine toho mladého človeka…
Možno, že teraz si jeho rodičia kladú otázku čo sta stalo, prečo ten skrat, však sme mu dali všetko čo sme mu mohli dať….


Niekde sa stala chyba…

V systéme…

V nás…

Áno, my všetci sme za to zodpovední. Zodpovední prístupom k životu, prístupom k druhým, prístupom k samým sebe.
Nerodíme sa zlí, rodíme sa do tohoto sveta a ako deti nevieme rozoznať čo je dobré a čo nie je, ako sa máme správať k ľuďom, ktorí sú odlišní od nás, ktorí sú odlišní od našich rodičov, správaním, farbou pleti… nerozoznávame. V rannom detstve sa nám najmä vďaka matke formuje Empatia. Učíma sa od rodičov, odpozorovávame ich správanie a tak si fixujeme ich hodnoty a berieme to ako určitý vzorec správania. Počas dospievania nás formujú najmä rodičia, priatelia a škola. Ak okolo seba vidíme násilie, netoleranciu, extrémizmus či už v pravo alebo vľavo, ale rovnako extrémne náboženské správanie, tak to do nás nasiakne ako voda do špongie a drží sa nás to po celý život, pretože nedokážeme práve vďaka týmto dogmám rozlišovať a hlavne akceptovať a tolerovať iných názory a správanie.

Nechcem obhajovať toho človeka, ktorý spáchal taký hrozný zločin, ale možno z jeho pohľadu to bol akýsi výkrik do tmy, aby si ho ludia a systém všimli, aby si ho všimli rodičia a priatelia, pretože možno že bol nedocenený v spoločnosti a medzi najbližšími a nemal sa s kým o tom dôverne rozprávať…
Ja to chvalabohu osobne nepoznám. Neformovali ma takéto udalosti a teda neprijal som zlé vzory správania, ale už v rannom detstve, počas dospievania a aj teraz som to videl a vidim okolo seba. Ludí, ktorí sú zahladení len do seba, ludí, ktorí uznávajú len svoje hodnoty a majú svoju morálku a všetko ostatné mimo toho je pre nich neakceptovateľné, a častokrát sú ochotní ísť až do extrémov.
Vždy som cítil pri týchto ľuďoch ten zvláštny pocit čím skôr od nich odísť, ale snažil som sa im ukázať aj iný svet, iných ľudí…

Mali by sme sa všetci zamyslieť, bez výnimky a spytovať si svedomie, čo som spravil, alebo skôr nespravil preto aby sa táto udalosť nestala. Každý z nás.
Či už je to extrémny ľavičiar, extrémny pravičiar, homofóbny otec, ktorý utajuje svoje sklony k homosexualite, homofobny kňaz, ktorý na grindri v utajeni naháňa chlapcov (áno, aj takýchto ľudí poznám), ortodoxný kresťan, ktorí by Vás najradšej ukrižoval, netolerantný a necitlivý pedagóg, ktorý si svoju frustráciu vybíja na žiakoch…

Všetci sme na vine!

Vačšina z nás nemá ani svoj názor, a ak má, tak má obavy ho nahlas prezentovať, alebo čo je ešte horšie, tak ho populisticky zakrýva akýmsi obalom alibizmu. Veď mňa sa to netýka, týka sa to suseda, alebo toho neznámeho človeka. Čo ma do toho. Ale na sociánych sieťach sme všetci múdri, obvykle netolerantní k iným názorom, arogantní, hrubí a zlí a obvykle v anonymite. Je to pre nás akýsi ochranný plášť…


Sme ochotní linčovať človeka, ktory niečo spravil.
Sme ochotní zavrieť dvere pred pomocou iným, ktorí utekajú z bojiska za účelom zachrániť si vlastní život a život najbližsích. Ukazujeme prstom na druhých, ktorí nám zničili život, ktorí nás oberajú o prácu o miesto na Zemi, vo Vesmíre.
Ubližujeme druhým, ale pri tom si neuvedomujeme, že ubližujeme najmä sebe.
Živíme v sebe to Zlo, ktoré sa v nás kumuluje, a príde čas keď už nedokážeme zdravo zhodnotiť situáciu a spravíme Skrat.
Pozrime sa okolo seba čo dávame druhým, čo dávame tomuto Svetu.
Aká Energia po nás ostáva.
Taká, ktorá otravuje tento Svet, alebo taká, ktorá priťahuje masy ľudí.
Čo vidíte radšej?
Čo Vás poteší, čo Vás zahreje?

Je to Slnko?
Alebo je to temná upršaná obloha?

Ak ste ako Slnko, tak ľudia Vás milujú a vyhľadávajú Vašu spoločnosť. To je samozrejmé.

Skúsme byť v prvom rade ľuďmi. Ľudia sa odlišujú od zvierat tým, že dokážu byť Empatickí. Túto vlastnosť zvieratá nemajú. Ale Empatia zahrňa v sebe nielen vcítenie sa do druhého človeka, ale s tým i súvisiacu toleranciu. Pokiaľ nevieme byť tolerantní, tak darmo si budeme nahovárať ze sme Empatickí. To je ako celý život chodiť do kostola, každý večer sa modliť k Bohu, ale odsudzovať tých, ktorí sa k Bohu nemodlia. Nie sme dobrí ľudia tým, že sme Kresťania ale tým ako myslíme a ako konáme. Skúsme na chviľu zavrieť oči a predstaviť si, že naše dieťa by bolo na mieste zabitých chlapcov a čo sme preto urobili alebo neurobili aby to tak nebolo. Skúsme na chviľu zavrieť oči a predstaviť si, že naše dieťa by bolo na mieste toho čo vraždil a čo sme preto urobili alebo neurobili, aby to tak nebolo…

Nesúďme…

Zmeňme sa…

Ak nadávame na systém, tak systém sa môže zmeniť jedine tak, že sa zmeníme v prvom rade my sami. Nemôže systém zmeniť nás. To tu už bolo za fašizmu a komunizmu a v takomto systéme žiť predsa nechceme. Musíme zmeniť naše myslenie, od podstaty tak, aby naše myslenie, naše správanie prebrali naše deti ako vzor správania a ten ďalej posúvali ďalším a ďalším generáciám.

Naučme sa myslieť v súvislostiach a globálne, nie len Teraz a Tu a Ja, ale celý svet a MY ❤

www.erzvo.com

Categories
Nezaradené

VIAC VZDUCHU

Vystizne, a v tejto reklame je povedane uplne vsetko a netyka sa to len ukrajincov.

Premyslajme…

Overujme si zdroje, mame dostatok zdrojov, nie ako ja ked som studoval na PF a jediny zdroj bola technicka kniznica a potom dalsie dva Hlas Ameriky a Slobodna Europa. Ale tiez som hned neveril vsetkemu. Pouzime obcas selzky rozum. Rozlisujme. Taktika obetneho baranka a taktika strachu ma obrovsky ucinok a ked sa k tomu este napriklad pred volbami prida energeticka kriza, mozny hlad a mozna zima… tak vacsina ludi bude hufne volit populistov, ako vzdy, a oni to velmi radi vyuzivaju. Vsade. I v lokalnej politike. vsimnite si ich nic nehovoriace headlines ako napriklad:

VIAC PRACE, alebo SKUTOCNU PRACU (rad by som videl neskutocnu), alebo co ma v Ruzomberku totalne dalo do kolien a lamem si nad tym hlavu uz dlho SKUSENOST – co to je, vseobecne slovo, ako keby niekto dal na bilboard slogan VIAC VZDUCHU, to keby dal napriklad VIAC ZELENE a mal rozpracovany projekt, viziu, a aj to odkial by cerpal peniaze, a teda ak by to islo z mestskeho rozpoctu, tak kde by sa tento musel kratit….

Takze premyslajte.

Ta SKUSENOST je snad samozrejma, ked clovek ide do politiky. To je ako keby som sa ja, ako fotograf chvalil, ze mam skusenost, tak asi mam, ked sa povazujem za profesionala. Skor sa pochvalim tym ze som mal vystavy v Prahe, v Dubaji a v New Yorku, ze som fotil znamych ludi a aj svetovo znamych ako Kuwaitskeho sejka na cover svetoveho business magazinu a budem ho opat fotit, pretoze si vazi moju pracu… a o tom to je ❤

DAKUJEM ❤ S laskou ERZVO

Categories
Nezaradené

Pocit viny

Moji rodicia boli ku mne ferovi, aspon som to tak teraz vnimam. Je samozrejme, ze ked ma za nieco karhali, tak som neskakal od radosti. Ale naucili ma niest zodpovednost za svoje chyby, a pri tom som nikdy nepocitoval pocit viny, ktory by ma trapil, a kvoli ktoremu by som nemohol spat.

Pamatam sa na jeden pribeh. Bol som asi siedmak a uz sme mali na zakladnej skole fyziku. Mali sme uzasneho starsieho fyzikara, ktory bol mimoriadne prisny ale zaroven velmi ferovy. Raz sme s rodicmi isli na navstevu a z navstevy sme niesli tasky hrusiek. Maslovky sme im hovorili. Prechadzali sme cez most. A po moste islo auto. A ja som dostal napad hodit jednu hrusku do toho auta. A tak som aj spravil. Maslovka bola mimoriadne makka a teda poddajna. Rozprskla sa na skle auta. Auto trochu pribrzdilo, ale nezastavilo… Pokracovalo dalej a moji rodicia si nicoho nevsimli. Ale mne nebolo vsetko jedno. ..

Na druhy den som uz na to nemyslel. Isiel som normalne do skoly a tesil som sa na chemiu a fyziku. Tieto predmety som miloval. Z chemie som dokonca bol prvy na okresnej chemickej olympiade a medzi desiatimi na krajskej…

Prisla hodina fyziky…

Sudruh ucitel zacal s latkou a po case sa zastavil a zacal rozpravat pribeh, ako isiel autom vcera po moste a niekto mu hodil ovocie do auta. Ale ze nevidel toho, kto mu to hodil, lebo sa skryl za dve dospele osoby, ktore isli s nim…A dalej hovoril o pravde a o tom, ze za kazde konanie clovek musi niest zodpovednost a neskryvat ju za akysi alibizmus…

Vtedy som sa prihlasil.. Pamatam sa ako mi buchalo srdce a podlamovali sa mi kolena.. hrozne som sa bal, ale zaroven som vedel, ze sa musim priznat… ze musim s pravdou von, inak ma bude matat vo sne a nikdy nebudem vyrovnany sam so sebou, lebo sa to bude nabalovat… Tak nejako som uvazoval, samozrejme, dnes to pisem inak… Moja detska dusa premyslala jednoduchsie, ale zhruba takto…

Priznal som sa, ze som to bol ja.

A ked som to povedal pred celou triedou neskutocne mi odlahlo.. Dnes to mozem popisat ako akysi pocit slobody…

A co je dolezite, po tom ako som sa priznal, som nemal pocit viny, ktory by ma prenasledoval. Zobral som zodpovednost do svojich ruk. Mohol som byt ticho, nikto nevedel ze som to bol ja… A keby aj, mohol som zapierat… Lenze to by ma dobehlo a uz by som z toho kola tazko vystupil…

Preto hovorim cely zivot pravdu a i ked spravim chybu, viem si ju priznat, dokazem poziadat o odpustenie, dokazem povedat ANO to som bol ja…

Ucim sa pracovat s PRAVDOU a VINOU aj dnes. Pravda je pre mna Alfa a Omega a je rozhodujuca v mojom zivote a v mojich vztahoch. Som presvedceny, ze pokial clovek hovori pravdu a neskryva sa za rozne “zasteny” ktore su len akymsi alibizmom, tak nema potrebu nic vysvetlovat a nema pocit VINY… I ked castokrat v nasich zivotoch je covek, nam moc blizky, ktory ten pocit VINY vyvolava a zasieva v nas semeno neistoty. Neistoty v nas samych a potom prestaneme samych seba vnimat tak, ako predtym a mame castokrat obavy nieco dolezite spravit… Dokonca mame obavy snivat…

Categories
Nezaradené

Burj Khalifa

Rok 2017 a ja som absolutne nevnimal nejaky arabsky svet, ale zase pravda je, ze ked sa zacal stavat najvyssi mrakodrap sveta Burj Khalifa, tak som si povedal, ze ho musim navstivit.

Netusil som, ze ho navstivim ako umelec. A zvlast s fotografiou naheho Jezisa pijuceho Coca Colu… v arabskom svete..

Tak sa vsetko tak nejako zvrtlo a kamarat mi ponukol, ze mi to zafinancuje, ze tam jednoducho pojdeme, ze to stoji za to. Bol som s tou fotografiou vo finale, a mal som uz vztah s Daliborom. A teda moja podmienka bola, ze musi aj on, inak nejdem. A tak sa stalo.

Leteli sme do Dubaja. Z Budapesti. Uzivali sme si to maximalne vdaka mojemu kamaratovi, za co mu moc vdacim. Cesta, pobyt…. vsetko….

Co bolo zvlastne, tak bola velka recepcia v Burj Khalifa, hotel Armani… bola velkolepa, ako na mensieho Oscara, ale napriek tomu som sa prechadzal v obleku a s poharom vina sam pri umelom jazere a fontane. Vtedy som mal pocit, ze som niekde v inom svete, a ze mozno by pri mne mal byt niekto, ale nebol i ked bol vlastne niekde tam vo vnutri…. Neviem to vysvetlit. Bol to zvlastny pocit akejsi pychy a zaroven akehosi smutku….

Ten Dubaj bol extremne ryhly. Ale stihol som sa vykupat v perzskom zalive. Vysalel som sa ako male dieta. Sam, i ked som sam nebol.

Je to zvlastne, ked clovek je sam ale pri tom nie je…

Categories
Nezaradené

Michael Gorby

Michael Gorbacov bol pre mna jeden z najvacsich statnikov. Uzival som si prejavy z jeho knihy ako 19 rocny ked som pred vyskou ucil na ZS (roky 1987/88) a zaroven som bol skupinovy veduci (t.j. mal som na starosti asi 500 deti) a tusim 2x do roka sme mali akesi politicke sedenia v zborovni so vsetkymi pedagogmi a vzdy prisli dvaja z ustredneho vyboru komunistickej strany.

Raz mi nechal riaditel skoly pripravit referat na politicku temu. Ja som si pripravil referat prave z jeho knihy PERESTROJKA, kde som ho citoval ale samozrejme pridal som vlastne uvahy, inak by som to nebol ja. Ako som tak cital a uvazoval, riaditel najprv zbledol a potom zcervenal a zacala sa ticha suskanda. Ucitelia, odo mna starsi o generaciu i dve sa zacali divat po sebe. Niektori sa chichotali a inym by ste sa nedorezali krvi.

Ked som skoncil nastalo hrobove ticho, ktore prerusil sam riaditel. Postavil sa a povedal: “Dakujeme sudruh Zvonar, bolo to vycerpavajuce”. A tym to skoncilo. Nemohli mi nic. Ku Gorbacovovi som pridal este vlastne slova, ale tak opatrne aby som jeho nazory nevytrhol z kontextu….

Potom na chodbe mi riaditel nahnevane povedal, ze som si moc trufol ale ze to bolo spravne, a ze som jediny nasiel odvahu nieco take povedat…, ale ze on z toho moze mat teraz kadrovy problem…

No a pokracovanie bolo ked ma neprijali na vysoku pedagogicku a opat som v odvolani citoval prave Pana Gorbacova a… hadajte… prijali ma…., ale mojho otca vylucili z OV KSS

Neskutocny clovek, mimoriadne nadcasovy, charizmaticky, mily, statnik na urovni Winston Churchill-a. Zasluzil sa o skoncenie studenej vojny. O demokratizaciu Europy, ukoncenie vlady komunizmu, rozpad umelo vytvoreneho molocha, akym bol Sovietsky zvaz a nezavislost krajin byvaleho Sovietskeho zvazu. Samozrejme tym, ktory z toho systemu profitovali, alebo mali potrebu VODCU, ktory by im diktoval ako maju mysliet a ako sa maju spravat, tento velky statnik nikdy nevyhovoval a nikdy nepochopia jeho obrovske zasluhy, tak ako nechapu zasluhy Regana alebo Margaret Thatcherovej.

Categories
Nezaradené

PRAVDA

Legenda hovorí, že sa jedného dňa stretla lož s pravdou.

„Dobrý deň.“ Povedala lož.

„Dobrý deň.“ Odpovedala pravda.

„Nádherný deň.“ Povedala lož.

Pravda sa rozhliadla, aby sa presvedčila, či je to tak. Bolo.

„Nádherný deň.“ Povedala teda pravda.

„Ešte krajšie je to jazero.“ Povedala lož.

Pravda sa znovu rozhliadla, či je to tak a súhlasila.

Lož bežala k vode a povedala:

„Tá voda je ešte úžasnejšia. Plávajme.“

Pravda sa dotkla vody svojimi prstami a voda bola naozaj skvelá. Dôverovala lži.

Obidve sa vyzliekli a kľudne plávali.

Po chvíli vyšla lož z vody, obliekla si šaty pravdy a odišla.

Pravda nebola schopná obliecť si šaty lži, začala kráčať bez oblečenia a všetci sa jej desili, keď ju uvideli.

A tak sa stalo, že dnes ľudia radšej prijmú lož oblečenú za pravdu, ako holú pravdu.

Jean-Léon Gerôme, 1896

PRAVDA a UPRIMNOSŤ je mimoriadne dôležitá v našich životoch. Ak dokážeme byť uprimní, tak nemusíme sa na nič hrať a čo je dôležité, nepotrebujeme si pred nikým dávať pozor…

A UPRIMNOSŤ je znakom vyzretosti. Dokážem povedať iným ľuďom naozaj len to čo chcem sám alebo čo nechcem… a to zvládne málokto…

www.erzvo.com

Categories
Nezaradené

Prírodu neojebeš

Tanecna skupina Orientalico

Prírodu neojebeš

a ďalej už diakritika nebude

Vyberies si kludne prostredie, ku ktoremu kracame s tazkymi kuframi takmer 2 km pesi a kupajuci sa ludia po nas pozeraju ako po blaznoch. Baby so sebou saty, podprsenky, kufre, a ja ako horsky nosic.

Este si tak poviem, ze mame asi 1 az 2 hodiny casu, kym bude slnko nizsie a zatial ludia na kraji zmiznu ked nas takto vidia.

Stalo sa 😃.

Zmizli…

Zacina fukat…

Ako prvy mi to signalizuje dron…

Mam vaky, ktore sluzia ako zataz na stativy, nechcel by som aby stativ s 1000 eurovym zableskom jebol do vody…Z vakov vyberam 1 a pol litrove flasky plne vody, ktoru si samozrejme trepem so sebou, lebo na Liptovskej Mare voda nie je.

Zbavujem sa asi 8 kg zataze..

Do vakov zacinam davat kamene, ktore su tazsie.Vakov mam asi 5. Jeden vak s kamenmi moze teraz vazit asi 10 kg. Stativy su 2

Ked ich takto zalozim na stativy, tak ich ledva zodvihnem.Jeden ako frontalny a hlavny vpravo vpredu, na okraji cesty.

Zatazim este velkym kamenom…

Druhy davam do vody.

Ledva ho zodvihnem, opatrne aby ma nezosmyklo kracam do pol pasa do vody a posadim vo vlnach svetlo…

A ideme na to.

“Baby rychlo tancujte”

Fotim.

Fuka stale viac.

Velky softbox sa sprava ako plachta a i ked je na spodku asi 20 kg a mozno i viac, ma tendenciu sa minimalne otacat v smere vetra…

Vedla sa kvoli zhorsujucemu pocasiu oblieka zena…

Zuzka ju ide poziadat ci by nam neasistovala…

Zena suhlasi..

Ukazem jej ako ma drzat stativ a hlavne softbox…

BTW v tom vetre je to pre nu napor a vidim, ze napina svaly…

Baby tancuju ako o dusu..

Ja fotim ako o dusu…

Nie je cas na ziadne korekcie, dufam ze som vsetko poriadne nastavil…

Doverujem zene, ktora drzi stativ a nedivam sa, venujem sa tvorbe…

Zena musi odist..

Chceme jej zaplatit 20 EUR

Ponahla sa…

Baby napadlo, aby som isiel po holeho chlapa, ktory sa kusok opaloval ked sme prichadzali, ale aby som mu na zaciatok nesluboval peniaze… len ze ho pozvem na veceru…

To sa mi pozdava…

Zabil by som 2 muchy jednou ranou…Utekam tam… uz tam nie je…

Normalne…

Uz na Mare nikto nie je… pretoze vlny su coraz mohutnejsie, fuka a z oboch stran sa zenie katastrofa…

Vidime, ako uz pomerne blizko hrozne prsi……..

Fotim…

Baby tancuju single a vzdy jedna drzi…

Prestane zazrakom fukat…

Baby sa prezlecu a idu na parket…

Vsetko potemnie…

Je taky zvlastny klud…

Urobim 3 zabery a zavelim: “BALIME”

“OKAMZITE”…

vsetko sme mali zbalene za par sekund a v ramci moznosti natahujeme nohy aby sme cim skor presli takmer 2 km, kde uz nebudeme na otvorenom priestore s vodou…… hrmi…..blesky….

Mam pocit, ze vyplujem dusu, prezieravo som si techniku dal do velkeho kufra s kolieskami, inak by som to asi nezvladol…. leje zo mna…..taham kufor a je mi jedno koliesok aj po kamenoch….

A este nech mi niekto povie, ze ako fotograf som:

1. Hrozne drahy (uctujem tretinu toho co komercny fotograf v BA)

2.Nekreativny

3. dosadte si co chcete, pretoze vzdy sa najde niekto kto rad rypne, ale ako ma poznate mne je to 9

😃www.erzvo.com

Categories
Nezaradené

AGRESOR

21.Augusta 2022 a ja sa takto pred 55 rokmi o par mesiacov narodím, predčasne…

Už ako malé dieťa som nemal rád, a priam neznášal ľudí, ktorí sa mi snažili niečo proti mojej vôli … niečo… čokoľvek… Od názorov, cez jedlo, hračky a podobne. Ako dieťa som vnímal týchto ludí inak. A pamätám sa, že som ich ľutoval…Dnes to už viem vysvetliť, vtedy nie, vtedy mi to prišlo ako z mojeho pohľadu samozrejmé a nepochopitelne, že tí ľudia nevedia to, čo som vedel ja…

Pamätám sa, keď sme začali na základnej škole preberať zemepis, to bol asi 5 ročník. Možno. Ako prvé som si vtedy nalistoval mesto New York, a teda Spojené štáty. Absolutne ma nebralo nejaké Madarsko, Polsko, a nedajbože Sovietsky Zvaz. Pamatám sa, že už vtedy som si povedal, že ten mrakodrap, ktorý sa mi tak moc páči (Empire State Building) raz navštívim… a všetci sa mi smiali. Aby som si to lepšie vizualizoval, tak som doma jednu časť detskej izby natrel na čierno a bielou namaloval práve ten Empire a vedla neho letiaci Boeing 747. To boli zaciatky 80 rokov. Cierna stena. … Dostal som ohromne pokarhanie od rodičov ale zaroveň pochvalu, že som to tak krásne namaloval. Čierna stena a rok 1981 … asi….

Pamätám sa na prvú diskoteku. Bol som osmak, a bolo to niekde na Rovni v Bielom dome. A vtedy prvý krát traja Agresori si ma z diksoteky počkali a kúsok pred domom ma zmlátili. Dokopali. Z nosu mi tiekla krv… Mali pocit, že ich ohrozujem a boli traja na mňa. A za tú bitku som sa už nikdy nemal ukázať na tej diskotéke. Lenže chlapci sa zmýlili. Samozrejme na tú diskotéku som ďalej chodil. A čo bolo veľmi vtipné, bolo to, že jedného z nich som stretol asi po 20 rokoch v banke a keď ma videl, tak sklopil zrak.

Mladí ľudia už nevedia, ako to vtedy bolo. Keď človek zo ZS chcel ísť na nejakú strednú, tak musel mať odporúčania, musel mať dobrý kádrový profil, alebo ako sa ta pičovina volala… A ja už ako siedmak som vedel, že budem umelec a teda že pojdem na umeleckú priemyslovku do Blavy. Ako ôsmak, som vypĺňal prihlášku a učiteľka, ktorá robila rozdelienia v rámci stredných škôl, zámerne mi povedala aby som školu vyplnil ceruzkou… a tým sa to začalo. Iná škola a ministerská výnimka, a keď sa na to pišlo, tak som za tou veľmi dôležitou súdružkou prišiel do jej kabinetu a ako 14 ročný človek som jej povedal asi túto vetu: “Ak nechcete mať problem, tak do konca 9 teho ročníka ma už nebudete skúšať, a na konci na vysvedčení mi dáte jednotku!”.

V Bratislave na štúdiách Strednej umeleckopriemyselnej škole som mal zažil niekoľko pokusov šikanovania na internáte. Bol tam jeden velmi sympatický chalan, volali ho Indián, ktorý si ma “obľúbil” , bol silný, sexuálne dosť práťažlivý a ja som mal byť jeho submisív, ale v tom sa trochu pomýlil. Keď zistil, že i napriek hrozbám a bitke, sa nevzdám a bojujem, tak sám to vzdal. A pamätám sa, že do konca štúdia ma rešpektoval, ako mnohí ďalší, a tí čo nie, tí mi boli vždy u riti. Ale mal som pri sebe vždy tých silnejších, ktorých sa iní obávali.

A tak to bolo v mojom živote stále… a napokon až k dnešnému dňu ostávajú pri mne ľudia, ktorí majú zväčša obrovskú charizmu, náboj, ktorí majú nastavené hranice, ktorí vedia čo chcú a hlavne… ktorí si veria, a nepotrebujú sa na niečo hrať. A takých ľudí síce mám pri sebe, ale je ich málo… o to viac si ich mimoriadne vážim…

A práve dnes, 21.augusta… prečo píšem o Agresoroch.

Ak sa podvolíte agresii, ak budete submisivni, tak agresor to využije. Váš STRACH. Ak ale ukážete, že ten STRACH nemáte, tak Agresor nemá šancu. Agresor využíva vaše slabe sebavedomie. A Agresora treba hnať preč z Vášho života. Z vašej vlasti. Preč. Vo Vašom súkromnom živote stačí často krát keď takého človeka si prestanete všímať, ale v živote to tak úplne nefunguje… jednoducho musíte prejaviť odvahu, odpor a silu… a častokrát slová na to nestačia….

Categories
Nezaradené

2014 – 2022

ERZVO 2014

Neskutocne vela optimizmu, entuziazmu, trochu vysoke EGO, neskutocna kreativita vo foteni, pre mna nebolo dlhe roky nic nemozne, v tomto roku prva velka vystava, a v roku 2016 hned 3 v Prahe za ucasti medii a znamych osobnosti. Fotil som takmer kazdy tyzden svoj vlastny projekt a kaslal na peniaze, namiesto leasingu za auto som investoval do baterioveho zdroja od FOMEI a takmer som prisiel o auto. Ale veril som si. Potom DUBAI a vystava v NEW YORKU, vsetko vychadzalo, ale zaroven som si prestaval verit a bol som tahany kdesi dole, chybala mi podpora, podpora, ktoru som nikdy v zivote nepotreboval a ktoru som daval ja druhym sam a v roku 2019 m vyhodili z bytu a skoncil som takmer na ulici. Nic lepsie sa nemohlo stat, ale v roku 2019 som opat ako som isiel so svojou sebaistotou pomaly hore, tak opat som zaroven padal…

ERZVO 2022

Presiel obrovskou zmenou. Najlepsia priatelka Martinka, ktora ma pozna od roku 2013 mi povedala ze vtedy to bol iny ERZVO ako teraz. Je to vyvoj a zaroven volba. Neskutocne mnoho zmien, padov a opat som povstal a vdaka sebe samemu a par ludom, ktorych mam okolo seba. Vdaka mame. Zacal som viac vnimat intuiciu a svoju dusu, ale opat som myslel viac na inych ako na seba, a to sa prejavilo i na mojom vnutri. Zrazu som si uvedomil, ze i ked mam pri sebe niekoho, tak som vlastne uplne sam. Pochopil som, ze musim nieco robit a zacal som sa opat venovat svojemu telu a svojej dusi. Este asi musi prejst par dni, tyzdnov aby som zacal opat fotit svoje projekty tak ako predtym a verit im. Vidim okolo seba obrovske zmeny medzi ludmi, ktorych som prave v roku 2022 pritiahol, vidim toho viac a vidim aj cestu, vidim aj vtedy ked mam zavrete oci, a pocujem i vtedy ked je uplne ticho. Rozhodol som sa odpustit a k tomuto rozhodnutiu ma priviedla akasi vnutorna katarzia a uz nemam vnutorny problem, ak niekomu poviem i napriek vsetkemu, ze ho milujem, lebo je to pravda a zaroven sa nehnevam, a to je oslobodzujuce (jedno uzasne dievca so slnecnicami v ociach a jeden pes na krizovatke s nou mi v tomto otvorili oci). Rok 2022 je rokom nielen vnutornych zmien, ale zmien celkovo, ktore sa konaju aj mimo nas.