Poslednou dobou dosť často premýšľam nad láskou. Čo to slovo, ten výraz znamená. Každý z nás ho vníma inak. Je to normálne, je to tak preto, lebo v detstve sme dostali od svojich rodičov základy tohto citu a pokiaľ sme ich dostali málo, tak sme sa ťažko naučili empatii a moc nerozumieme významu slova láska. Už len preto lebo sa nedokážeme čisto, bezhranične a bez predsudkov milovať. A keď to nedokážeme k sebe samému, tak to ťažko dokážeme k niekomu inému. Nedokážeme zapáliť tú iskru z ktorej sa rozhorí žiarivý plameň, ktorý zachváti celý svet. Píšeme o hovoríme o tom, že láska by nemala byť egoistická. Znamená to čo? Ak niekoho milujem, tak nebudem egoista a doprajem toho človeka aj ostatným, resp. ten človek môže milovať aj iných? Dobre. Môže byť. Ďalej to znamená že nemôžem byť egoista a keď toho človeka milujem, tak nemôžem od neho žiadať aby bol so mnou, keď to najviac potrebujem? Dobre. Môže byť. Egoizmus znamená v láske i to, že ten človek je v sexe iba pre mňa? Tak potom s týmto všetkým dokážeme prežívať radostné a láskyplné objatie samotného života?